Životopis študenta

	2 minúty
	1 postava

Postavy

1. Rozprávač

Narodil som sa, keď mama nebola doma.
Bolo nás 13 detí. Boli sme veľmi chudobní.
Spávali sme v jednej nočnej košeli. Keď jednému z nás bolo treba ísť na potrebnú potrebu, museli sme ísť na dvor všetci.
Mama každú nedeľu búchala päsťou po stole, aby si susedia mysleli, že klepe rezne.
Do školy som chodil veľmi rád. Každú triedu som opakoval trikrát. Keď som vyšiel zo školy ako 19-ročný, išiel som na vojnu.
Vojaci písali listy rodičom, aby im poslali balík, tak som napísal aj ja:
,,Milá mama. Pošli mi buchty a 100 korún. Tvoj syn."
A mama mi odpísala:
"Milý syn. Buchty ti neposielam, lebo trúbu máme na vojne a desať korún sa píše s jednou nulou. Tvoja mama."
Keď som sa vrátil z vojny, išiel som sa učiť za kováča.
Kováč povedal: "Kývnem a ty buchneš."
On kývol a ja som buchol, ale on už viac nekývol.
Potom som išiel do väzenia. Domov som sa vrátil ako 26-ročný.
Za domom bolo veľké pole a každý deň k nám chodil nejaký "man in black". Nikdy som nechápal prečo chodí na pole v obleku...
Môj otec mi na to povedal: ,,Syn môj, raz zdedíš firmu, ktorá nesie názov mena tvojej matky - MARIŠKA a.s." 

To je môj doterajší život.